Pozývame Vás do historického mesta Brezna, hospodárskeho, kultúrno-spoločenského a administratívneho centra regiónu Horehronie.
Mesto Brezno leží vo východnej časti Horehronského podolia v priestrannej Breznianskej kotline vo výškach 498 - 545 m n. m. Kotlinová poloha mesta medzi Nízkymi Tatrami a Veporskými vrchmi Slovenského rudohoria umožnila vznik križovania komunikácií z Horehronia do Gemera, Liptova a dolného Pohronia. Kotlinu rozdeľuje rieka Hron na menšiu severnú a väčšiu južnú časť. Tieto časti sú rozrezané prítokmi Hrona.
Katastrálne územie Brezna s rozlohou 12 093 ha je severojužne orientované. Najsevernejším bodom je vrchol Ďumbiera , ktorý je aj najvyššie položeným miestom územia (2 043 m n. m.). Najnižší bod je na hladine Hrona v mieste, kde rieka vstupuje do katastrálneho územia Valaskej (480 m n. m.). Výškový rozdiel najvyššieho a najnižšieho bodu (1 563 m) spôsobuje veľkú diferencovanosť reliéfu, a z toho vyplývajúce rozdiely v klimatických a biogeografických charakteristikách. Katastrálne územie vypĺňajú tri prírodné krajiny: kotlina, podhorie a vysočina. Kotlinu predstavuje Breznianska kotlina v rámci Horehronského podolia, ďalší sú Bystrianske podhorie a ďumbierska časť Nízkych Tatier.
HISTÓRIA
Najzaujímavejšie z histórie
- Najstarším hmotným dokladom nájdeným v Brezne a doteraz najväčším tunajším archeologickým nálezom je 14 bronzových náramníc a dve bronzové šálky, časovo zaradené do obdobia 1250 – 700 pr. Kr. Možno ich považovať za jeden z najväčších bronzových nálezov Horehronia, boli náhodne nájdené v roku 1882 pri výkopových prácach v lokalite Banisko pri Brezne.
- Ďalšie bronzové nálezy v Brezne a okolí, sekerka nájdená na námestí v Brezne, listový oštep v Podbrezovej, sekerka z Krámu, bronzové nálezy z hradiska v Nemeckej svedčia o vysokej úlohe bronziarstva neskorej doby bronzovej na strednom Slovensku.
- Najstarším písomným prameňom o území, na ktorom mesto neskôr vzniklo, je listina z roku 1265 určená liptovským osadníkom, ktorou panovník Belo IV. vymedzoval priestor ich poľovačky.
- V roku 1517 bolo mesto vyrabované a vypálené, ľahlo popolom a sním aj prvá sakrálna pamiatka- drevený kostol na námestí.
- Názov mesta Brezno sa po prvýkrát použil v listine z roku 1560, ktorou sa riešil spor mesta s okolitými panstvami.
- Najznámejšou postavou breznianskej histórie je Bombura, ozbrojený rytier v mestskom znaku, ktorému legendy pripisujú zásluhu na záchrane mesta pred Turkami.
- Najčernejším dňom v histórii mesta je 9.4.1779, kedy pri požiari zhorelo 113 domov, kostol na Dúbravke, fara, radnica, hostinec, pivovar a tri zo štyroch brán mestského opevnenia.
- Najstarším zachovaným mestským symbolom je pečatidlo zo 17. storočia a mestská zástava z roku 1896; súčasná podoba erbu je známa z roku 1627, kedy boli heraldické symboly popísané v súpise privilégií mesta.
- V januári 2005 počas výstavby Tesca v Brezne bol odkrytý črepový materiál z väčšieho sídliskového celku datovaného od mladšej doby bronzovej a priraďovaný k lužickej kultúre.
Historický kalendár
10. - 9. stor. pr. Kr. - najstarší hmotný doklad o prítomnosti ľudí v blízkosti budúceho Brezna
- bronzový poklad ( nájdený v r.1882 počas stavebných prác pri Banisku)
1265 - prvá písomná zmienka o území na ktorom mesto neskôr vzniklo
1380 - udelenie mestských privilégií Ľudovítom Veľkým (I.) v deň Nanebovzatia Panny Márie (15.8)
1488 - udelenie jarmočného práva Matejom Korvínom na 15. augusta ( deň Nanebovzatia Panny Márie)
1491 - 1522 mesto stráca svoju samostatnosť a stáva sa súčasťou hradného panstva
1494 - najstarší dodnes zachovaný prepis mestských privilégií
1517 - vypálenie mesta Dóciovcami
1560 - v rokovaniach o chotárnych sporoch s hradnými panstvami sa poprvýkrát sa objavuje pomenovanie mesta „ Brezno“
1565 - vydaný Súpis lesov a banských podnikov na Horehroní Maximiliánom II.
1569 - najstarší súpis obyvateľov mesta ( odhad 1000 obyvateľov)
1570 - vydaný Maximiliánov banský poriadok
1650 - Brezno získava štatút slobodného kráľovského mesta
1670 - mesto sa zúčastňuje sprisahania Františka Vešeléniho voči panovníkovi
1694 - príchod piaristov do mesta, evanjelici musia odovzdať faru a kostol
1708 - 1716 - morové epidémie
1779 - zničujúci požiar mesta - Tolerančný patent Jozefa II. deklaroval náboženskú slobodu evanjelikom
1848 - reforma mestskej správy - richtára nahrádza mešťanosta a mestskú radu (senátorov) mestskí úradníci - mestský magistrát. Občanov zastupovalo 24 členné mestské zastupiteľstvo (polovicu tvorili najbohatší Brezňania)
1861 - mesto schvaľuje prijatie sídla matice Slovenskej
1870 - 1876 - mesto sa zaraďuje administratívne do Zvolenskej župy a jeho právomoci z roku 1380 - postupne prechádzajú na špecializované inštitúcie. Zriaďuje sa ako jeden z jej štyroch okresov (obnovený po 1. sv. vojne v roku 1923, trval do roku 1960 , obnovený až v roku 1996) a stratilo zároveň právo súdenia
1896 - výstavba železničnej trate do Brezna
1903 - výstavba železničnej trate Brezno - Červená Skala
1910 - posledné sčítanie obyvateľstva (4179 obyvateľov) za Rakúsko - uhorskej monarchie
1938 - príchod vojenskej posádky do mesta ( zrušená po roku 2000, dnes len vojenské sklady)
31.1. 1945 - oslobodenie mesta sovietskymi a rumunskými vojskami
1949 - začiatok výroby v podniku Mostáreň Brezno
1990 - po rekonštrukcii bol na námestie reinštalovaný pomník gen.M.R.Štefánika
1996 - Po zrušení okresu v roku 1960 sa mesto opäť stáva okresným mestom
1994 - konali sa v Brezne Majstrovstvá sveta v biatlone
2002 - 1. etapa rekonštrukcie historického námestia
2007 - bol v mestskom parku postavený pomník Martina Rázusa
2010 – do užívania bola odovzdaná športová aréna
2011 - 2. etapa rekonštrukcie historického námestia
S históriou mesta sa môžu návštevníci zoznámiť pri prehliadke stálej historickej expozície
Brezno v premenách času, v Horehronskom múzeu, na Námestí gen. M. R. Štefánika č. 13.
BREZNIANSKE NAJ...
- K najzaujímavejším priestorom mesta patrí obdĺžnikové námestie svojím tvarom a rozlohou (213 x 146 metrov) je ojedinelým na Slovensku. Nachádza sa tu historický park a množstvo zaujímavých stavieb. Vzhľadom na významné kultúrne a historické hodnoty bolo vyhlásené za pamiatkovú zónu.
- Dominantou námestia je zvonica z roku 1830 s výškou 31 m, v minulosti slúžila aj ako strážna veža.
- Najstarší zachovaný objekt meštianskej architektúry je dom na námestí gen. M. R .Štefánika č. 13, ktorý pochádza z prvej polovice 16. storočia
- Najstarším zachovaným sakrálnym objektom v Brezne je kaplnka sv. Kríža; z pôvodne jednoloďového farského kostola z rokov 1518 – 1519 sa po požiari v roku 1779 zachovalo len gotické presbytérium.
- Najstaršou hnuteľnou pamiatkou mesta Brezna je plastika Madony s dieťaťom – polychrómová drevorezba z konca 15. storočia, umiestnená na neogotickom oltári v kaplnke bývalého piaristického kláštora na námestí.
- Najstarší oltárny obraz v Brezne – tabuľová maľby sv. Barbory z neskorogotického krídlového oltára kostola Na bráničke pochádza z konca 15. storočia; dnes je umiestnený v kaplnke bývalého piaristického kláštora.
- Jediná sakrálna židovská pamiatka v regióne je breznianska synagóga, postavená v roku 1902. V interiéri je umiestnená pôvodná platňa so zakladacou listinou v maďarskom jazyku a hebrejčine a zrekonštruovaný oltár. V súčasnosti je synagóga po čiastočnej obnove využívaná na kultúrno-spoločenské účely, nachádza sa tu expozícia z histórie miestnej židovskej komunity.
- Druhým najväčším organom z evanjelických kostolov na Slovensku je trojmanuálový organ so 42 registrami umiestnený v evanjelickom kostole v Brezne. Do chrámu bol inštalovaný v roku 1887 pri príležitosti 100. výročia založenia kostola.
- Jedinečnou technickou pamiatkou je ľudová mangľovňa v roľnícko-remeselníckej usadlosti na Rázusovej ulici č. 20 - zariadenie na úpravu tkanín, poháňané ťažnou silou koňa pomocou jednoduchého dreveného mechanického stroja so sústavou prevodov. Mangeľ pochádza z prvej polovice 19. storočia
- V rokoch 1853 – 1868 pôsobil v Brezne ako bansko-lesný lekár Gustáv Kazimír Zechenter - Laskomerský, uznávaný geológ, mineralóg a botanik, jeho ,, Vlastný životopis " patrí k najvýznamnejším dielam slovenskej memoárovej literatúry
- Na breznianskom námestí stojí pomník generála Milana Rastislava Štefánika, postavený v roku 1929, ktorého kópia je od roku 1999 vo francúzskom meste Meudon, kde pôsobil ako vedec.
- Najväčšou literárnou osobnosťou Brezna, spisovateľom, ktorému mesto vďačí za svoje pevné a nezmazateľné miesto v slovenskej literatúre, je Ján Chalupka; pôsobil v Brezne ako evanjelický farár takmer 50 rokov.
- Martin Rázus patril k významným postavám medzivojnovej literatúry i slovenskej politiky, v Brezne pôsobil v rokoch 1930 – 1937. V breznianskom historickom parku bol v roku 2006 odhalený jeho pomník
- Ochotnícke divadlo má jednu z najstarších tradícií v meste, už v 17. storočí sa tu hralo ochotnícke divadlo, súčasným pokračovateľom je Divadelný súbor Jána Chalupku, ktorý reprezentuje mesto na ochotníckej scéne doma i v zahraničí .
- Prvým podpredsedom Matice slovenskej sa stal Karol Kuzmány (1806-1866), rodák z Brezna.
- Adolf Peter Záturecký, učiteľ, redaktor, etnograf, autor dosiaľ najrozsiahlejšej zbierky prísloví ,,Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia" žil v Brezne v rokoch 1869-1904.
- Jozef Dekrét Matejovie (1744 – 1841), priekopník moderného hospodárstva, najvýznamnejšia osobnosť slovenského lesníctva v 19. storočí, rodák z Čierneho Balogu, študoval a pôsobil v Brezne ako horár.
- Najvyšší počet obyvateľov – 23 007 malo mesto v roku 1996.
- Najchladnejším dňom bol 11. február 1929, keď teplota vzduchu klesla na -36,3 oC.
- Najvyššia teplota bola nameraná dňa 15. augusta 1952, keď teplomer vystúpil na 36,5o C.