Ponuka zimy


Lyžovanie

V regióne Horehronie si príde na svoje každý lyžiar. V okruhu 15 km sa nachádza 70 km zasnežovaných lyžiarskych zjazdoviek v moderných lyžiarskych strediskách Jasná Nízke Tatry, Ski Tále, Mýto Ski centre, či Ski centre Čierny Balog.

viac
menej

Jasná Nízke Tatry

Či ste s priateľmi, s rodinou, lyžiar expert alebo začiatočník, stredisko Jasná Nízke Tatry ponúka aktivity a nádherné prostredie, ktoré si zamilujete. Stredisko sa nachádza v pohorí Nízke Tatry. Jasná Nízke Tatry ako najväčšia lyžiarska aréna s výbornými podmienkami pre zimné športy na Slovensku ponúka na severnej i južnej strane Chopku /2024 m n.m/ nekonečné možnosti aktivít, zábavy a aktívneho oddychu. Milovníci divokej jazdy si prídu na svoje v mnohých freeridových zónach a v skvelom snow parku. Privíta vás panoramatická reštaurácia ROTUNDA s ubytovaním priamo na Chopku, nové kilometre zasnežovaných zjazdoviek, 15-miestna kabínková lanovka Kosodrevina - Chopok, či zrekonštruovaný hotel Srdiečko. V stredisku sa nachádza celkom 40 zjazdoviek s dĺžkou 45 780 m, všetkých obtiažností s umelým zasnežovaním ale i snow park, freeride a zjazdovky s večerným lyžovaním.

Chopok Juh
Horná Lehota 112
977 01 Brezno
Slovenská republika
+421 911 856 391
info@jasna.sk
www.jasna.sk
48°55'27"N 19°36'10"E

l_jnt1
l_jnt2
l_jnt3
l_jnt4
l_jnt5
l_jnt6
l_jnt7

Ski Tále

Ski Tále je ideálne stredisko pre rodiny s deťmi, ale aj pre skúsených lyžiarov. K dispozícii je spolu 2700 m zjazdoviek s umelým zasnežovaním ľahkej a stredne náročnej obtiažnosti a 6 vlekov s kapacitou 4110 osôb/hod. Stredisko ponúka počas zimy večerné lyžovanie. so svetoznámym golfovým ihriskom Gray Bear v plnej miere využíva jeho moderné nadštandardné zázemie, reštaurácie, aprés- ski bar s veľkým detským kútikom a animáciami pre deti, lyžiarsku školu, požičovňu a servis lyží. Nelyžujúci návštevníci môžu využiť adrenalínový snowtubing – jazdenie na nafukovacích kolesách, či bežecké trate priamo v areáli s dĺžkou 6 km.

Tále, a.s.
Tále 100, Horná Lehota
977 01 Brezno
Slovenská republika
+421 48 6712 207
infotale@tale.sk
www.skitale.sk
48°52'6.4"N 19°35'31.3"E

l_st1
l_st2
l_st3
l_st4
l_st5
l_st6
l_st7
l_st8

Ski centrum Mýto

Na okraji obce Mýto pod Ďumbierom, len 12 km od Chopku sa nachádza lyžiarske stredisko Mýto Ski centrum, ktorého svah síce spĺňa parametre FIS zjazdovky, ale v plnej miere poslúži aj rodinám s deťmi. Kvalitné snehové podmienky, ktoré zabezpečuje počas celej sezóny príroda spolu s vybudovaným zasnežovacím systémom pozdĺž všetkých lyžiarskych tratí v celkovej dĺžke 2,5 km. Všetky lyžiarske trate sa denne upravujú najmodernejšou technikou a zaškoleným personálom. V stredisku je k dispozícii lyžiarska škola, reštaurácia, požičovňa a servis lyží. Prepravu lyžiarov zabezpečuje nová štvorsedačka POMA UNIFIX s kapacitou 2000 osôb / hod, ako aj 3 vleky, ktoré zvýšia celkovú prepravnú kapacitu na 3 600 osôb / hod.

Mýto Ski Centrum
976 44 Mýto pod Ďumbierom
Slovenská republika
+421 48 6195 220, +421 910 933 888
skimyto.sk
48°50'43.61"N 19°37'13.91"E

l_scm1
l_scm2
l_scm3
l_scm4
l_scm5
l_scm6
l_scm7
l_scm8

Ski Čierny Balog

Lyžiarske stredisko Ski Čierny Balog pod Urbanovým vrchom sa nachádza 9 km od Brezna. Na piatich zjazdovkách s čiastočným umelým zasnežovaním v celkovej dĺžke 5 km si prídu na svoje začiatočníci i skúsení lyžiari. Prepravu lyžiarov zabezpečujú 3 vleky s kapacitou 2500 osôb/hod. K dispozícii je i večerné lyžovanie. Na vrchole je k dispozícii bar, v údolí koliba s regionálnymi špecialitami. Návštevníci strediska majú k dispozícii požičovňu a servis lyží a snowboardov, lyžiarsku školu a snowboardovú školu, ľadovú lpochu a takmer 12 km bežeckých tratí. Novinkou je profesionálny letecký simulátor.

Urbanov Vrch
Medveďovo Bexeľ 2210
976 52 Čierny Balog
+421 48 2028 932, +421 915 690 757
info@skiciernybalog.sk
www.skiciernybalog.sk
48°44.903′N 19°38.077′E

l_scb1
l_scb2
l_scb3
l_scb4
l_scb5
l_scb6
l_scb7
l_scb8
l_scb9

menej

Bežecké lyžovanie & Skialp

Región Horehronie ponúka v zime kvalitný aktívny relax nielen v moderných lyžiarskych strediskách. Nadšenci bežeckého lyžovania uvítajú viac ako 30 km upravovaných bežeckých tratí, či nekonečné pláne zasnežených hôľ, ktoré poskytujú výborné podmienky počas celej zimnej sezóny až do jari.

viac
menej

Medzi najatraktívnejšie bežecké trate patria:

Bežecké trate v areáli Ski, Golf & Hotel Resort Tále

Pre vyznávačov bežeckého lyžovania je pripravená v pôsobivom prostredí zasneženého golfového ihriska priamo pri zjazdovkách lyžiarskeho strediska bežecká trať s okruhom 6,5 km. Rekreační či zdatní priaznivci tohto športu ocenia širokú škálu služieb v bezprostrednom okolí bežeckého areálu.

Mýto pod Ďumbierom - Pohanské

Pohanské ľahký okruh cca 4 km, trate ďalej pokračujú smerom k vrcholovej stanici Ski centra Mýto a späť. Na trati je viacero menších okruhov rôznych náročností. Celková dĺžka tratí je 17 km. Trate sú upravované aj na voľný štýl. Trate sú v prevádzke v prípade dostatočného množstva prírodného snehu.

Ski Čierny Balog - Urbanov vrch

V malebnom prostredí Veporských vrchov v obci Čierny Balog, sa nachádza pri lyžiarskom stredisku raj pre bežkárov. K dispozícii je okruh v areáli strediska. Na dlhšie výlety do okolia možno využiť upravené bežecké trate po okolitých vrchoch individuálne, prípadne so sprievodom.

Čertovica – Braväcovo

Sedlo v hlavnom hrebeni Nízkych Tatier, Čertovica, známe skôr ako horský prechod medzi Horehroním a Liptovom sa nachádza vo výške 1 238 m n.m. ponúka vo svojom okolí takmer 20 km bežeckých tratí, udržiavaných predovšetkým nadšencami tohto športu. Zo sedla vedie niekoľko značených trás s čarovnými vyhliadkami na celé Horehronie, vedúcich do drevenej obce Braväcovo.

Biatlonový areál Osrblie

Biatlonový areál v Osrblí ponúka okruhy rôznych dĺžok, svetové trate na ktorých sa každoročne konajú preteky na európskej a svetovej úrovni.
+421 48 6179 111, +421 48 6179 112
kb@biathlon-osrblie.sk

Skialpinizmus v národnom parku Nízke Tatry

Skialpinizmus je v daných lokalitách povolený v dennom čase hodinu po východe a hodinu pred západom slnka, v skialpinistických areáloch od 15. 12. do 30. 4.:

  • skialpinistický areál Chopok, ohraničený líniou: Zadná voda – sedlo Poľany – Dereše – Oblaz – dolina Trangoška – Halašova jama – sedlo medzi Veľkým Gápľom a Kozími chrbtami – dolinkou potoka Mlynná – sedlo pod Králičkou – Chata M.R.Štefánika – Ďumbier – Krúpova hoľa – Široká dolina
  • skialpinistický areál Kráľova hoľa, ohraničený líniou: Kráľova hoľa – sedlo Snežná jama (cestou k vysielaču) – Kráľova skala – hranica NAPANT (po červenej TZT) – hranicou NAPANT – hrebeň Vyšné Rovienky – sedlo medzi Kráľovou hoľou a Strednou hoľou – Kráľova hoľa
  • zimné tyčové značenie a existujúce chodníky v koridore do 50 m od ich trasy
  • koridor prístupového chodníka k Jaskyni mŕtvych netopierov (Halašova jama – Jaskyňa Mŕtvych netopierov – sedlo medzi Veľkým Gápľom a Kozími chrbtami – chata M.R. Štefánika) do 50 m od jeho trasy
  • záver Mlynnej doliny po sedlo medzi Veľkým Gápľom a Kozími chrbtami a dolinka potoka Mlynná

Vyhradenie areálov a miest pre skialpinizmus sa nevzťahuje na obdobie, kedy Horská záchranná služba, stredisko lavínovej prevencie Jasná vyhlási zvýšené lavínové nebezpečenstvo (3., 4. a 5.stupňa).

Vyhradené miesta pre horolezectvo, skalolezectvo a lezenie na ľade

(možné vykonávať na daných lokalitách iba v dennom čase hodinu po východe a hodinu pred západom slnka):

  • severné svahy medzi kótami Dereše (2003 m n.m.) a Chopok (2024 m n.m.) v čase hodinu po východe a hodinu pred západom slnka v období od 1.7. do 31.3.
  • Demänovská dolina, Machnatô – do 500 m od ústia doliny
  • Jánska dolina, dolina Bielo
    • do 800 m od ústia doliny
    • Kanceľ – bez obmedzenia
    • Horné skaly – od 1.8. do 31.1. bez obmedzenia, od 1.2. do 30.7. v prípade, že nie je činnosť obmedzená alebo zakázaná orgánom ochrany prírody a krajiny
    • Brankovský vodopád – lezenie na ľade od 20.12. do 28.2.

Na horolezectvo a skalolezectvo sa vzťahujú aj uplatniteľné pravidlá pre pešiu turistiku.

bls1
bls2
bls3
bls4
bls5
bls6
bls7
bls8
bls9
bls10
bls11
bls12

menej


Golf

Gray Bear Tále, dokonalá harmónia prírody, športu a relaxu. Golfový rezort pre profesionálov, rekreačných športovcov, ale aj exkluzívne firemné akcie.

viac
menej

Gray Bear Tále, prvé 18 – jamkové majstrovské golfové ihrisko na Slovensku nachádzajúce sa v Národnom parku Nízke Tatry, pod končiarmi Chopku a Ďumbiera. Dizajn golfového ihriska vypracovala americká firma International Golf Course Design South Carolina s dizajnérmi Bobom Waltonom a Skipom Malekom. Šejping ihriska previedla škótska firma Southern Golf Ltd., Veľká Británia.

Golfové ihrisko Gray Bear svoju vysokú profesionalitu potvrdilo i počas najprestížnejších golfových turnajov na Slovensku: Majstrovstiev Európy seniorov v kategórii Masters, EGA Challenge Trophy Boys v júli a auguste 2006 a Allianz Ladies Slovak Open zo série Ladies European Tour v rokoch 2010, 2011, 2012, 2013 a 2014.

Little Bear

Na novootvorenej 9-jamkovej golfovej akadémii si môžu aj začiatočníci pod vedením skúsených trénerov vyskúšať golfovú hru a zoznámiť sa s golfom za veľmi prijateľných podmienok a zároveň golfisti si môžu zdokonaliť krátku hru. Zaujímavosťou je, že sa dá hrať z dvoch smerov – aj opačne v reverznom smere. Je to jedinečný koncept – prvý a jediný na Slovensku.

Driving range

Driving range otvorený denne v čase 9:00 – 18:00 hod. Žetóny je možné zakúpiť v Golfovej recepcii.

Golfové simulátory

Vynikajúca pomôcka pre začiatočníkov, ale aj pre pokročilých hráčov je reálna kópia Gray Bear na simulátore v hoteli Stupka. Umožňuje nácvik základného postoja, golfového švihu (s analýzou úderu a držania golfovej palice na obrazovke), odpalov, ale aj hry na greene.

Tále, a.s.
Tále 100, Horná Lehota
977 01 Brezno
Slovenská republika

Golf & Ski shop - informácie o golfe a lyžovaní
+421 48 6712 512, +421 911 348 843
golfshop@tale.sk
www.tale.sk
48°52'4.771"N 19°35'34.410"E

golf1
golf2
golf3

menej

Chopok

Síce druhý najvyšší kopec v Nízkych Tatrách, ale kraľujúci najväčšiemu lyžiarskemu stredisku na Slovensku! Viac ako 36 km zjazdoviek a letné výlety lanovkami, to sú hlavne ingrediencie menu à la Chopok.

viac
menej

Letné menu Chopok

  • výstup na 2. najvyšší vrchol v Nízkych Tatier, Chopok /2024 m n. m./
  • vrcholová turistika na Ďumbier /2045 m n. m./
  • výlety lanovkami južnými a severnými svahmi
  • reštaurácia Rotunda – zážitková reštaurácia s panoramatickým výhľadom na Horehronie, Liptov a Vysoké Tatry
  • Drakopark na Chopku – zábavné putovanie po stopách draka Demiána
    Rodinná hra v prírode, ktorú si užije celá rodina a prežije spoločne hravý deň v lone prírody na oboch stranách Chopku! Ak chceš byť skutočným dračím bádateľom stačí postupovať podľa mapy. Mapa obsahuje cestu podľa ktorej ľahko zistíš kde je umiestnená každá z desiatich zaujímavých úloh. Po každej úlohe tí najlepší dračí bádatelia získajú indíciu k odhaleniu Demiánovho hesla k Drakoparku Chopok.
    Okrem lúštenia záhad na vás čakajú aj detské atrakcie:
    • Drevená prekážková dráha DRAČIA OBRATNOSŤ Biela Púť
    • Dračia VEŽA Priehyba
    • DRAKOLEZ Srdiečko Chopok Juh
    • Veselé písmená DRAKOPARK CHOPOK
    • Dračia HOROLEZECKÁ STENA Biela Púť
    • nafukovací hrad
    • trampolína
    • drevené vyrezávané sochy zvierat z Nízkych Tatier
    • pieskovisko
    • Bungee trampolína Priehyba
    • Dračie VAJÍČKO Happy End Biela Púť
    • originálne tobogánové preliezky
    • hojdačky
    • detská knižnica
  • Bike World Jasná – najvyššie položený bike park na Slovensku, štart priamo z Chopku s prevýšením 960 m a na trasách dlhých 25 km. Moderný bike park je situovaný v srdci Nízkych Tatier. Vďaka svojej rôznorodosti ponúka trate všetkých obtiažností. Využíva prírodné danosti spolu s drevenými prekážkami a terénnymi úpravami poskytuje kvalitné podmienky a priestor. Tie najľahšie trate je možné zísť aj na kolobežke.
  • Mountain káry z Chopku - neopakovateľný zážitok z vrcholu Chopku. Jednoduchá, bezpečná jazda Mountain károu z Chopku na Priehybu s panoramatickým výhľadom. Mountain káry sú zábavné a hlavne jednoduché na ovládanie. Sú vhodné pre všetky vekové kategórie, od detí vo veku 12 rokov až po dôchodcov. Jednoducho zábava pre každého na najdlhšej trati s dĺžkou 4350 m a prevýšením 662 metrov.

Tatry mountain resorts, a.s
031 01 Demänovská Dolina 72
Slovenská republika
+421 48 6170 038
info@jasna.sk
www.jasna.sk

chopok1
chopok2
chopok3
chopok4
chopok5
chopok6

menej

Turistika

Bohaté nekončiace lesy plné života, dolinami vinúce sa potoky a vetrom hladené pasienky robia Horehronie skutočným rajom v Tatrách.

viac
menej

Horehronie ponúka 164 značených turistických trás s dĺžkou 1227 km

Najobľúbenejšie turistické trasy s čarovnými vyhliadkami

Všetky vrcholy Nízkych Tatier Cestou hrdinov SNP, ktorá je najdôležitejšia turistická magistrála na Slovensku a je súčasťou Európskej diaľkovej trasy E 8. Územím Horehronia vedie úsek s dĺžkou 97 km. Z Telgártu, známeho miesta bojov počas SNP, stúpa chodník na legendami opradenú Kráľovu hoľu, kde sa začína jeden z najkrajších úsekov hrebeňom Nízkych Tatier, známym ako energetické meridiánové územie Zeme. Od vysielača na vrchole Kráľovej hole pokračuje chodník cez Ždiarske sedlo – útulňu Andrejcovú – sedlo Priehyba - útulňa Ramža - horský priechod Čertovica - cez Kumštové sedlo - ku Chate M. R. Štefánika pod Ďumbier, najvyšší bod Nízkych Tatier (2045 m n.m.) - Chopok - Kamenná chata pod Chopkom - Chabenec s útulňou - cez prírodný úkaz Latiborská hoľa - na sedlo pod Skalkou - Kozí chrbát až na Donovaly, kde si ďalej razí cestu Veľkou Fatrou. Náročná dlhá vysokohorská túra so značným prevýšením.

Na vrchol Nízkych Tatier Ďumbier vedie i kratší chodník z Trangošky, cez jaskyňu Mŕtvych Netopier a Chatu M. R. Štefánika (11 km). Rodiny s deťmi si môžu vychutnať krásy vrcholov Nízkych Tatier výletom lanovkami, ktoré spájajú obe strany Chopku.

Najkrajšou dolinou k vodopádu: 10 km dlhá Vajskovská dolina sa považuje za jednu z najkrajších v Nízkych Tatrách. 9 metrov vysoký Vajskovský vodopád v závere doliny v divokých skalných tiesňavách je celoročne turisticky prístupný. Celá dolina spolu s rekreačnou oblasťou Krpačovo ponúka okrem prechádzky lesom, člnkovania na jazere aj dobré možnosti na cykloturistiku.

Rudnou magistrálou na Hrb do geografického stredu Slovenska (51 km): Salaš Zbojská - Klenovský Vepor – Tlstý Javor – Hrončok – geografický stred Slovenska Hrb (1255 m n.m.). Menej náročná trasa na Hrb vedie od Ľubietovej (11 km) alebo z Predajnej, kde sa na trase nachádzajú i Predajnianske vodopády a – Čelniansky "Kelemenov" tunel - jediný tunel na lesnej ceste na Slovensku z r. 1928.

Do najväčšieho sopečného kráteru v strednej Európe, Poľana (30 km): Predajnianske vodopády – Čelniansky "Kelemenov" tunel - Hrb - Ľubietovský Vepor – Poľana (1458 m n.m.) - vodopád Bystré s výškou 25 m patrí medzi najmohutnejšie vodopády na Slovensku. Priechod okolo vodopádu umožňujú rebríky a lano.

Náučný chodník v Lesníckom skanzene v Čiernom Balogu - na náučnom chodníku „Lesného času“ dlhom 3,3 km, sa na 75 zastávkach zoznámite s hospodárením v lese, lesnou históriou, technikou, náradím, spoznáte obyvateľov lesa i umelecké diela, ktoré les vytvoril.

Za dobrodružstvom do Dobročského pralesu. Tento prales patrí medzi najstaršie pralesovité rezervácie na Slovensku. Je cieľom odborných exkurzií, väčšinou ako súčasť medzinárodných konferencií a sympózií s lesníckou tematikou. Ekologicky ľahko zraniteľného územie je možné navštíviť len so sprievodcom z o.z. Vydra Čierny Balog.

Náučný chodník zbojníka Jakuba Surovca v Čertovej tiesňave (4,7 km s prevýšením 268 metrov) Náučný zbojnícky chodník legendárneho tisovského zbojníka Jakuba Surovca a jeho zbojníckej družiny, ktorí unikali panským žandárom zo sedla Zbojská ťažko prístupnou Čertovou dolinou. Východzí bod je pri informačnom centre na Salaši Zbojská, pokračuje čiastočne Rudnou magistrálou na Remetisko, cez dolinku Makovo koryto popod železničný viadukt Čertov most smerom k ústiu Čertovej doliny. Po krátkom vybočení k Čertovej jaskyni a prekonaní tiesňavy Čertova dolina sa náučná trasa vracia späť na Zbojnícky dvor cez lúky Pacherky a salaš v Galičke.

Náučné chodníky v národnom parku Muránska planina: K Muránskemu hradu, Náučný chodník Hradová, Tŕstie a Za vôňami Voniacej s príchuťou histórie.

K Muránskemu hradu existuje viacero možností výstupu. Najznámejším je túra z Muráňa po červenej turistickej značke na Chatu pod hradom. Náučný chodník vedie cez Veľkú lúku, známu najväčším voľným chovom koní. Hrad leží v nadmorskej výške 935 m.

Náučný chodník na Hradovú: Tisovská Hradová (887 m n. m.) predstavuje jednu z najvýraznejších dominánt okolia mesta Tisovec. Tento vápencový vrch z brál s početnými jaskyňami bol obývaný už od mladšej doby kamennej. Vrchol Hradovej ukrýva aj zvyšky stredovekého hradu.

Voniaca – Tisovská Voniaca (1113 m n.m.) - výhľadové bralo Strelnica patrí k turisticky najkrajším miestam na Muránskej planine. Skalná bašta Voniacej je porastená vzácnou vápencovou flórou a jedincami smrekovca opadavého. Početné druhy rastlín počas kvitnutia dodávajú lúčke farebnosť i charakteristickú vôňu, pre ktorú dostala aj svoje pomenovanie – Voniaca.

Breznianskym chotárom po stopách studničiek uja Libiča. Cestou po Chodníku zdravia s pokračovaním Kyslíkovou dráhou alebo priamo dolinou Lazná sa ocitnete v Prírodnej rezervácii Breznianska skalka a Horné lazy. Pohľad z takmer vtáčej perspektívy, okolitá zeleň, nádherné výhľady na rôzne časti mesta a jeho okolia. Kryštálovo čistá voda z troch desiatok studničiek.

Huculskou magistrálou okolo Klenovského Vepra - putovania skupiny so sprievodcom na koni Huculskou magistrálou medzi malebnou drevenou dedinkou Sihla s nekonečnými lúkami okolo dominantného Klenovského Vepra viditeľného z mnohých miest Slovenska na Salaš Zbojská (45 km). Zo Salaša Zbojská sú k dispozícii kratšie trasy na Gazdovský dvor do sedla Chlípavica, do sedla Burda, pod najvyšší vrch vo Veporských vrchoch - Fabovu hoľu.

Turistická mapa Horehronia

turistika1
turistika2
turistika3
turistika4
turistika5

menej

Cykloturistika

Stovky kilometrov cyklotrás unikátnymi prírodnými scenériami, za historickými pamiatkami, ale aj kultúrou a gastronómiou.

viac
menej

V regióne Horehronie sa nachádza 63 značených cyklotrás s dĺžkou 683 km.

Spoznávajte najkrajšie miesta Horehronia na bicykli

Klaster Horehronie ponúka možnosť zapožičania elektrobicyklov a bicyklov a v rámci výletov Tourbusom aj cyklosprievodcu, ktorý výletníkom predstaví tie najkrajšie miesta Horehronia.

Zelená stuha Horehronia: Trasa prechádza celým Horehroním pozdĺž rieky Hron, začína na Telgárte, prechádza do rázovitej obce Šumiac s drevenicami, odkiaľ prechádza popod Kráľovu Hoľu poľnými cestami s panoramatickým vyhliadkami na Muránsku Planinu a Nízke Tatry. Poľné cesty pokračujú na Heľpu, dejisko Horehronských folklórnych slávností, ďalej horehronskými dedinkami až do kráľovského mesta Brezno.

Novohradská cyklomagistrála – Čierny Balog: Cyklotrasa vedie cez lazovitú lokalitu Vrchy. Prechádza cez najvyššie položenú obec Slovenska − Lom nad Rimavicou, následne Sihlu, kde sa pasie stádo huculských koní, pokračuje popri prírodnej zaujímavosti Meandroch Kamenistého potoka. Kamenistá dolina vedie cez sopečné pohorie Poľana popri historickom vodnom diele Hrončok. Odbočiť sa dá k najstaršej vysokej peci na Troch vodách a ďalej trasa pokračuje Hrončianskou dolinou popri Čiernohronskej železnici až do centra Čierneho Balogu. Odtiaľ je príležitosť navštíviť Lesnícky skanzen vo Vydrovskej doline, či ubytovať sa v Cyklohoteli pod Urbanovým vrchom v Čiernom Balogu.

Cyklotrasy zo sedla Čertovica: Nie nadarmo sa Čertovica čertovou volá, nie jedného tu čerti so sebou vzali. Ale v dobrom počasí, s čertovskou odvahou zažijete čertovsky dobré zážitky. Pre labužníkov je trasa s čarovnými vyhliadkami na majestátne Nízke Tatry a Slovenské rudohorie. Miernym klesaním sa dostanete z Čertovej svadby do dedinky Braväcovo, kde čaká zaslúžený relax vo wellness centre s vonkajším bazénom a kulinárske špeciality penziónu Schweintaal. Jednou z možností je panoramatická trasa z Čertovice vrstevnicou priamo do sedla Vagnár, nad Mýto p. Ďumbierom, odkiaľ sa pohodlne dostanete zjazdom do Bystrianskej doliny.

Cyklotrasa zo sedla Tlstý Javor: Z Tlstého Javora, pamätného miesta bojov Slovenského národného povstania, vedie niekoľko nezabudnuteľných cyklotrás dolinami Balockých vrchov. Trasa vedúca Rudnou magistrálou Vás chytí za srdce svojimi nekonečnými výhľadmi na Nízke Tatry a Poľanu. A pre odvážnych je i trasa útrobami popri Dobročskom pralese. Konečnou všetkých je Čierny Balog.

Zbojnícke chodníčky do sedla Zbojská: V panenskom prostredí Muránskej planiny, v poverami opradenom sedle Zbojská, začína cesta necesta zbojníckou históriou. Zbojnícka skupina Jakuba Surovca dlhé roky nešetrila pocestných a vy tiež neušetríte, ale svoj zrak pred krásou prírody a zážitkami. Počas horúcich dní Salaš Zbojská ponúka schladenie v Čertovej tiesňave na náučnom chodníku Jakuba Surovca a za každého počasia tradičnú kuchyňu slovenského salaša. Odtiaľto vyrazíte na koni, bicykli, či Zbojníckou strelou do horskej usadlosti Chlípavice a čo to pod zub si dáte v Gazdovskom dvore. A čo by kameňom dohodil, na okraji lesa, objavíte Lesnícky skanzen. Z histórie do súčasnosti vycestujete parnou lokomotívou až na konečnú Chvatimech.

Cyklotrasa na hrad Muráň: Trasa rozprávkovou krajinou Muránskej planiny zo sedla Javorinka na hrad Muráň, až pod Kráľovú hoľu do Červenej skaly.

Ďalšie obľúbené značené cyklotrasy: Brezniansky cyklookruh (Brezno, Čierny Balog, Hronec - prvým liatinovým mostom v Uhorsku, Chvatimech, Brezno), Brusniansky cyklookruh prírodnou rezerváciou Mačková až do stredu Slovenska na Hrb, Cyklotrasa po pamätiach bojov SNP do zaniknutej dedinky Kalište, Okruh Krpáčovo – Tále, Dolná Lehota – Richtárovo, Dolná Lehota – Richtárovo, Krpáčovo – Pod Hrádok, Bukovinka – Lúčky.

* Ponuku služieb na Horehroní dopĺňa Tourbus, ktorý spája najväčšie ubytovacie kapacity s unikátnymi turistickými trasami a cyklotrasami na Horehroní. Cyklobus so sprievodcom jazdí na objednávku od 28.6.2015 do 31.10.2015 podľa aktuálne platného cenníka na www.horehronie.net. K dispozícii je niekoľko nástupných miest, ktoré sú lokalizované komfortne, najbližšie k ubytovacím zariadeniam členských obcí Klastra Horehronie: mesto Brezno, obce Bystrá, Mýto pod Ďumbierom, Horná Lehota – Tále, Čierny Balog.

cyklo1
cyklo2
cyklo3
cyklo4
cyklo5

menej

Rieka Hron
splav Hrona

Rieka, ktorá dala meno regiónu, rieka čo dáva život Horehroniu...

viac
menej

Rieka Hron je po Váhu druhou najväčšou slovenskou riekou. Pramení pod Kráľovou hoľou a po 289 km ústí v Štúrove do Dunaja. Hron je minimálne poznačený ľudskou činnosťou a práve preto je hojne vyhľadávaný vodákmi. Malé vodné diela sú väčšinou prejazdné a voda preteká svojim pôvodným riečiskom. Výnimku tvoria riečne regulácie vo väčších mestách. Splav Hrona je možné absolvovať bez menších problémov po celom toku rieky.

Vodácke výlety po Hrone s dopravou osôb a prípadným stravovaním sú možné už od skorej jari po neskorú jeseň. Je to komplexná služba od materiálneho zabezpečenia (lode, pádla a príslušenstvo), cez dopravu lodí a osôb až po bezpečné parkovanie.

LODENICA NA MLYNČOKU – SLOVENSKÁ ĽUPČA
MAJO – SPLAV HRONA s.r.o.
+421 905 953 097
info@splavhrona.sk
www.splavhrona.sk
48°46’28.859″N 19°18’23.101″E

hron1

menej

Krásy prírody

Horehronie sa rozprestiera na území troch národných parkov, ktoré ukrývajú relax, pokoj, ale aj život a krásu, ktorú treba primerane chrániť. Cestovný ruch prírodu chráni vyznačenými chodníkmi a kultivovanými turistami, ktorí prírodu chránia a nerušia.

viac
menej

Národný park Nízke Tatry (NAPANT)

Najrozľahlejším a druhým najvyšším pohorím na Slovensku sú Nízke Tatry, ktoré tvoria Národný park Nízke Tatry. Ich najvyšším končiarom je Ďumbier, 2043 m n.m. Popri Vysokých Tatrách sú najvýznamnejšie turistické a lyžiarske centrum Slovenska. Morfologicky sa delia na dva celky: Ďumbierske a Kráľovohoľské Tatry. Nachádzajú sa takmer v ideálnom strede Slovenska. Na severe ich ohraničuje Liptovská kotlina, Kozie chrbty a Hornádska kotlina, na východe Slovenský raj, na juhu Horehronské podolie, na západe Veľká Fatra a Starohorské vrchy. Tvoria ich kryštalické horniny a druhohorné usadeniny. Hlavný hrebeň sa delí na dve časti. Západná časť sa začína nad Hriadeľským sedlom výrazným masívom Prašivej a končí sa v sedle Čertovica 1238m. Vyznačuje sa hôľnato-skalnatým povrchom. Najmohutnejšie pôsobí centrálna časť medzi Chabencom 1955m a Ďumbierom 2043m - najvyšším vrchom pohoria.

Najfrekventovanejšie turistické a lyžiarske stredisko na Slovensku sa rozprestiera v dvoch regiónoch, na Liptove a na Horehroní, od Derešov po Chopok a Ďumbier. Ďalšie významné stredisko turistiky tvorí Čertovica s Bocianskou dolinou. Najväčšou atraktivitou Nízkych Tatier sú početné krasové javy. Najznámejší je Demänovský kras. Demänovská ľadová jaskyňa je dlhodobou držiteľkou slovenského rekordu v počte návštevníkov za rok. Priemerne ju navštívi 180 000 - 210 000 osôb ročne. Rekord je 277 313 v roku 1962.

Národné prírodné rezervácie (NPR), Prírodné rezervácie (PR), Národná prírodná pamiatka (NPR), Prírodná pamiatka (PP), Chránený areál (CHA), nachádzajúce sa na území Nízkych Tatier.

Vyhlásenie Nízkych Tatier za národný parkna ploche 81.095 ha s ochranným pásmom 129.215 ha sa uskutočnilo v máji 1979 na Táľoch, kde zakopali symbolický hraničný stĺp. Správa NAPANT-u sídli v Banskej Bystrici.

Územie NAPANTu poskytuje veľké možnosti turistického využitia na takmer tisícke km značkovaných turistických chodníkoch, sčasti využívaných aj v zime ako bežkárske trate. Po hlavnom hrebeni Nízkych Tatier, v dĺžke 9 km, vedie turistická značkovaná trasa Hrdinov SNP. Najúchvatnejšími výhľadovými bodmi hrebeňa sú jeho tri výrazné vrcholy Prašivá, Ďumbier a Kráľova hoľa. V lete si prídu na svoje aj vyznaváči cykloturistiky na odporúčaných cyklotrasách v hlbokých dolinách aj v podhorskom pásme, alebo pri poznávaní historických zaujímavosti a tradičnej ľudovej architektúry.

Národný park Muránska planina

Národný park Muránska planina je jeden z najmladších národných parkov na Slovensku. Nachádza sa na strednom Slovensku v okresoch Brezno, Rimavská Sobota a Revúca v banskobystrickom kraji. Bol založený na ochranu Muránskej planiny, ktorá je geograficky súčasťou Slovenského Rudohoria.

Národný park má rozlohu 203,18 km˛ a jeho ochranné pásmo 216,98 km˛, čo je spolu vyše 517 km. Jadro národného parku pozostáva z vápencovej a dolomitovej planiny s krasovými útvarmi. Celková dĺžka krasového terénu od osady Červená Skala(časť obce Šumiac) po mesto Tisovec je okolo 25 km.

Je tu viac ako 250 jaskýň, ktoré nie sú prístupné verejnosti. Najrozsiahlejší jaskynný systém je Bobačka, ktorej dĺžka je 3 km. V NP sa nachádza 15 priepastí a viac ako 50 ponorov a vyvieračiek a mnohé krasové a skalnaté útvary. Najvyšší vrch národného parku je Fabova hoľa s výškou 1 439 m n. m. a ešte vyšší vrch, Stolica s výškou 1 476 m n. m., je v ochrannom pásme. Najvyšším bodom horstva Muránska planina je vrch Kľak s výškou 1 408,7 m n. m.

Flóra národného parku je významná svojou biodiverzitou a bohatosťou druhov a zahŕňa 35 endemických a subendemických druhov, napríklad Lykovec muránsky (Daphne arbuscula). Lykovec muránsky je treťohorný relikt, ktorý na území rastie milióny rokov. Lesy pokrývajú asi 86 % rozlohy národného parku.

Medzi turistické atrakcie patrí 300 km označených turistických chodníkov a náučných trás. Najlepší prístup do parku je cez okolité obce a osady, napríklad Muráň alebo Závadka nad Hronom.

Národný park Slovenský raj

Národný park Slovenský raj sa nachádza vo východnej časti regiónu Horehronie. Roku 1964 bol vyhlásený za chránenú krajinnú oblasť a v roku 1988 bol nariadením vlády SR pre kategorizovaný na národný park. Má rozlohu 19 763 ha a ochranné pásmo 13 011 ha.

Pôvodne bola celá oblasť národného parku veľkým plošným celkom, ktorý postupne toky riek (Hornád, Hnilec) a potokov (Veľký Sokol, Suchá Belá, Biely potok) rozkrájali na niekoľko väčších i menších plošín (Glac, Geravy). Menšie toky vytvorili za tisícročia pre Slovenský raj tak charakteristické rokliny s vodopádmi (Kyseľ, Piecky, Sokolia dolina,Zejmarská roklina).

Na plošinách sa nachádzajú mnohé krasové javy - závrty, škrapy, podzemné jaskyne a diery (Dobšinská ľadová jaskyňa, Stratenská jaskyňa, Medvedia jaskyňa, Čertova diera).

V bezprostrednej blízkosti národného parku sa nachádzajú obce s historickými pamiatkami (Spišská Nová Ves, Markušovce, Spišský Štvrtok, Hrabušice) a turistické strediská (Čingov, Kláštorisko, Podlesok, Dedinky) s možnosťou ubytovania. Z ubytovacích stredísk je možné robiť celodenné výlety do širšieho okolia (Levoča, Vysoké Tatry, Nízke Tatry,Pieniny, Spišský hrad, Plejsy, Chrám sv.Jakuba v Levoči).

Veporské vrchy

Veporské vrchy ležia na strednom Slovensku a predstavujú neveľké územie s pestrým reliéfom. Významnou dominantou je Poľana, najvyššie vyhasnuté sopečné pohorie v strednej Európe. Veporské vrchy sú nesmierne bohaté na vodné zdroje, pramenia tu mnohé rieky a potoky, ústiace do významného slovenského toku Hrona. Najvýznamnejšie riečne toky sú Slatina, Hučava, Kamenistý potok a Brusnianka. Na území Veporských vrchov sa nachádza viacero chránených území s rôznym stupňom ochrany. Rozlohou najväčšie územie zaberá CHKO Poľana, ďalej sa tu nachádzajú prírodné rezervácie Hrončokový grúň, Dobročský prales, Poľana nad Detvou, Ľubietovský Vepor a Pod Dudášom. Vrchol Hrb je považovaný za stred Slovenska. Z prírodných výtvorov sú najvýznamnejšie nasledovné: Melichova skala, Kalmárka, Bátovský balvan a Jánošíkova skala.

Fauna Horehronia

Bezstavovce

Bohato je zastúpený hmyz, z ktorého najviac pútajú pozornosť motýle. Výslnné vápencové bralá obýva ohrozený jasoň červenooký, vzácne sú i viaceré druhy očkáňov.

Z chrobákov tu žijú vzácne druhy svižníkov, fuzáčov, bystrušiek či nosatcov. K najcennejším patrí endemický chrobák subalpínskeho a alpínskeho pásma pohoria behúnik podzemný. Vzácny je bežec snežný a bežec (Deltomerus tatricus). Cenný je výskyt kriticky ohrozeného fuzáča zemolezového.

Stavovce

Kruhoústnice patria medzi najstaršie nájdené stavovce. V Nízkych Tatrách žijú dva druhy - mihuľa potočná a mihuľa ukrajinská, oba druhy veľmi ohrozené.

Ryby

Ryby Nízkych Tatier sú viazané na rieky a potoky horského (pstruhového) a podhorského (lipňového) pásma. Medzi najbežnejšie druhy patrí pstruh potočný, ktorý sa vyskytuje prevažne v horskej a podhorskej zóne. Sprievodným druhom pásma pstruha je hlaváč pásoplutvý a lipeň tymiánový. Všetky tri spomínané druhy rýb patria medzi významné bioindikátory čistoty vôd.

Obojživelníky a plazy

Z obojživelníkov Nízkych Tatier je najbežnejším druhom skokan hnedý.

Z ďalších druhov je pomerne častá salamandra škvrnitá, kunka žltobruchá a ropucha bradavičnatá .Na teplejšie lokality lesostepného a stepného charakteru je viazaná ropucha zelená. Veľmi vzácne sa v území vyskytuje rosnička zelená . Mloky zastupujú najmä dva druhy - karpatský endemit mlok karpatskýi mlok horský. Stredné a nižšie polohy obýva jašterica bystrá a slepúch lámavý. Okrem užovky obojkovej bol v Nízkych Tatrách zaznamenaný aj výskyt vzácnej užovky hladkej.

Vtáky

Bohato zastúpenou skupinou živočíchov Nízkych Tatier sú vtáky. Svojou zachovalosťou a rozľahlosťou poskytuje územie podmienky pre hniezdenie viacerých vzácnych druhov dravcov, lesných sov a spevavcov.

V území hniezdi najvýznamnejšia národná populácia orla skalného, kuvika vrabčieho a kuvika kapcavého . Osobitý význam má územie pre lesné kurovité druhy, žije tu najväčšia populácia tetrova hlucháňa a tetrova hoľniaka na Slovensku.

Z ďalších vzácnych druhov v Nízkych Tatrách žije bocian čierny, orol krikľavý, včelár lesný i výr skalný. Druhovo najpestrejšie sú lesné ekosystémy. V dutinách stromov hniezdia viaceré druhy ďatlov. Typickými druhmi listnatých a zmiešaných lesov sú: žltochvost lesný, brhlík lesný, holub plúžik i vzácny muchárik bielokrký a muchárik červenohrdlý . V doline Svarínka v severovýchodnej časti Nízkych Tatier bolo v roku 1994 po prvýkrát na Slovensku potvrdené hniezdenie kolibkárika zeleného.

V poľnohospodárskej krajine podhoria prežíva čoraz vzácnejšia prepelica poľná. Symbolickým vtákom mnohých obcí v podhorí Nízkych Tatier je bocian biely.

V okolí horských riek možno pozorovať aj vzácneho rybárika riečneho. Relatívne novým obyvateľom Nízkych Tatier je červenák karmínový, ktorý hniezdi v alúviách Hrona a Váhu.

Pre mnohé ďalšie druhy vtáctva sa Nízke Tatry stávajú domovom len na krátky čas počas jarnej a jesennej migrácie.

Cicavce

Rozsiahle a pomerne zachovalé lesné spoločenstvá poskytujú prostredie pre život všetkých našich veľkých šeliem - vlk dravý, medveď hnedý i rys ostrovid.

Medveď hnedý v Nízkych Tatrách dosahuje najväčšiu populačnú hustotu na Slovensku s odhadovanou početnosťou 100 - 150 jedincov.

Z malých šeliem v podhorí prežíva čoraz vzácnejšia mačka divá. Zachovalé vodné toky sú domovom vydry riečnej. Región Liptova a Horehronie patrí k najvýznamnejším jadrovým územiam výskytu vydry na Slovensku. V minulosti sa na prítokoch horného Hrona vyskytoval i norok európsky, o ktorého výskyte na Slovensku v súčasnosti nemáme žiadne údaje. Jeden z posledných výskytov na našom území je dokladovaný z oblasti Nízkych Tatier na Jasenianskom potoku z roku 1856. Bobor vodný vyhynul v tejto oblasti pravdepodobne v prvej polovici 19. storočia.

Medzi najznámejšie živočíchy Nízkych Tatier patrí kamzík vrchovský tatranský. Súčasná populácia kamzíka v Nízkych Tatrách žije vyše 30 rokov. Je potomstvom 30 jedincov, ktoré boli do tohto územia postupne umelo vypustené z Vysokých a Belianskych Tatier v polovici 70-tych rokov 20. storočia. Pôvodné kamzíky vyhynuli v území vplyvom klimatických zmien v období stredného holocénu. Reštitúcia bola úspešná a v súčasnosti v Nízkych Tatrách prežíva 95 až 100 jedincov.

Typickým obyvateľom alpínskeho pásma je svišť vrchovský. Centrálnu časť pohoria obýva pôvodný druh svišť vrchovský tatranský. Do oblasti Kráľovej hole bol koncom 19. storočia umelo vypustený svišť alpského pôvodu.

Doliny Nízkych Tatier poskytujú domov i poľovnej zveri, predovšetkým jelenej, srnčej a diviačej. Veľmi vzácne sa do územia zatúla los mokraďový.

Z drobných cicavcov alpínskeho pásma Nízkych Tatier je vzácny endemický hraboš snežný tatranský. V pásme lesa žije reliktná myšovka horská .Množstvo jaskýň a skalných štrbín v pohorí Nízke Tatry podmieňuje hojný výskyt netopierov. Mnohé ďalšie druhy našli svoj domov v dutinách stromov či v štrbinách stavieb a v ľudských obydliach. Z Nízkych Tatier je známych 15 druhov, no ani toto číslo zrejme nie je konečné.

Flóra Horehronia

Rastliny a ich spoločenstvá

Dominujúcim rastlinným spoločenstvom v NP Nízke Tatry je les, ktorý pokrýva asi 70% z celkovej rozlohy. Plošne najrozšírenejšie sú zmiešané lesy s bukom lesným, jedľou bielou, smrekom obyčajným, javorom horským, javorom mliečnym a jaseňom štíhlym, ktoré prevládajú v západnej a južnej časti národného parku. Bukové lesy rastú v súčasnosti hlavne v juhozápadnej časti územia patriacej orograficky ku Starohorským vrchom. Na skalnatejších miestach rastie i chránená drevina tis obyčajný.

Vo vyšších polohách rastú smrekové lesy. Na nevápenatých horninách v severnej a východnej časti Nízkych Tatier dominujú smrečiny už od úpätia horstva. Z drevín okrem smreka obyčajného je v nenarušených prirodzených porastoch zastúpená ešte jarabina vtáčia. Veľmi obmedzene, ostrovčekovite, sú v juhozápadnej časti územia prítomné aj teplomilné lesy s hrabom obyčajným, dubom zimným, či dokonca aj s dubom cerovým . Približne od 1500 mn.m. začínajú porasty kosodreviny, ktoré boli na mnohých miestach v minulosti činnosťou človeka odstránené. Vďaka hustým a vzájomne poprepletaným konárom kosodreviny v tejto zóne môžeme vidieť len málo vzrastom vyšších druhov, najčastejšie sú brusnica čučoriedková i obyčajná a tráva metluška krivolaká.

Najvyššie polohy Nízkych Tatier zasahujú do alpínskeho pásma, kde na vhodných miestach nachádzame bylinné spoločenstvá sitiny trojklanej odolávajúcej silným vetrom, vŕby bylinnej vyhľadávajúcej dlhodobo zasnežené stanovištia i kríčkovité spoločenstvá brusnice drobnolistej. Bohatou a vzácnou vysokohorskou flórou vynikajú najmä ľadovcové kotly - glaciálne kary. Na skalných bralách a v žľaboch pomedzi ne rastú napríklad prvosienka najmenšia, silenka bezbyľová a všivec praslenatý. Pestré rastlinstvo stretneme aj tam, kde bol les vyrúbaný a nahradený pasienkami, alebo lúkami. Charakter vegetácie na týchto stanovištiach závisí od mnohých faktorov, ale k najdôležitejším patrí spôsob ich využívania (pasenie, kosenie), typ podložia, množstvo vody v pôde a klimatické pomery. Na strmých a suchých miestach s vápnitým podložím sa vyvinuli napríklad trávnaté spoločenstvá stoklasu vzpriameného a mrvice peristej.

Okrem spomenutých porastotvorných tráv na miestach nenarušených nevhodnými agrotechnickými zásahmi rastú nevädzovce, nevädzníky, zvončeky, klinčeky, ľalie, horčeky, štrkáče, dúšky, margaréty, iskerníky, horčinky, očianky, kostravy, lipnice, lipkavce, škardy, viaceré druhy zo skupiny vstavačovitých, alebo zavčas jari rozkvitajúci šafran spišský .Veľmi vlhké až zamokrené nelesné stanovištia pokrývajú rašeliniskové spoločenstvá ostrice čiernej, ostrice Davallovej a páperníka pošvatého s významným zastúpením machorastov, ktoré plnia dôležitú úlohu pri regulácii vodného režimu krajiny. Sú miestom výskytu väčšieho počtuchránených a ohrozených druhov rastlín, napríklad tučnice obyčajnej a prvosienky pomúčenej. Na holiach po odstránení časti smrečín a kosodreviny v období valašskej kolonizácie pokrylo rozsiahle plochy nevápenatých častí národného parku spoločenstvo smlzu chĺpkatého alebo metlušky krivoľakej . Veľmi hodnotná a zaujímavá flóra je na vápencových bralách a sutinách. V oblasti Demänovských vrchov a Salatína sú prítomné všetky typické druhy rastlín, ktoré na Slovensku možno vidieť v týchto biotopoch. Horné okraje skál zaberajú presvetlené reliktné porasty borovice lesnej s poniklecom slovenským, ranostajom pošvatým, dušovkou alpínskou. Hlbšie, na skalných rímsach a v štrbinách sa uchytáva spoločenstvo ostrevky vápnomilnej s horcom Clusiovým, astrou alpínskou, pochybkom mliečnym, tučnicou alpínskou i plesnivcom alpínskym.

V Nízkych Tatrách rastie väčší počet endemitov a reliktov nesmierne významných z odborného pohľadu.Okrem Nízkych Tatier nerastú inde na svete, sú to nízkotatranské endemity. Významným endemitom zasahujúcim z Veľkej Fatry do NP Nízke Tatry je ajcyklámen fatranský . Predpokladaným zvyškom flóry treťohôr (treťohorný relikt) je zvonček karpatský, zvyškom flóry z obdobia ľadových období (glaciálny relikt) je napr. dryádka osemlupienková. Oba vymenované druhy rastú iba v Nízkych Tatrách. Rovnako v tomto území možno nájsť aj také rastliny, ktoré sa na Slovensku inde nevyskytujú, prípadne len veľmi vzácne.

Použité odkazy:
www.najkrajsikraj.sk
www.napant.sk
www.npmp.sk
sk.wikipedia.org
liptov.sk

priroda1
priroda2
priroda3
priroda4
priroda5
priroda6

menej

Agroturistika,
kone & jazdenie

Hovorí sa že z konského chrbta je svet krajší... Čo tak si to vyskúšať a tí skúsení z toho chrbta Horehronie spoznať?

viac
menej

Salaš Zbojská

Sedlo Zbojská leží vo Veporských vrchoch v nadmorskej výške 725 metrov. Horské lúky pretína cesta č. I/72 a ozubnicová železnica Tisovec - Pohronská Polhora - Brezno. Je jednou zo vstupných brán do Národného parku Muránska planina. Sedlo Zbojská bolo a naďalej ostáva využívané k pastve oviec.

V prekrásnom prostredí národného parku Vás víta Zbojnícky dvor, ktorý je viac ako salaš a viac než reštaurácia. Je priam stvorený pre aktívny oddych v príjemnom prostredí, môžete tu spoznávať bežný život na salaši, alebo sa zúčastniť rôznych kultúrnych podujatí.

Zbojnícka strela

Záprah muránskych norikov a vyhliadkový historický miniautobus spája dve výnimočné železnice. Jedinečnú ozubnicovú železnicu z mesta Tisovec do obce Pohronská Polhora a Čiernohronskú lesnú železničku v Čiernom Balogu. Prestupná stanica na trase Zbojníckej strely je Gazdovský dvor pri lazníckej osade Krátke, kde vymeníte konský záprah za vyhliadkový miniautobus. Vyhliadkový autobus premáva na trase Zbojnícky dvor sedlo Zbojská - Gazdovský dvor sedlo Chlipavice. Konský záprah je možné si objednať minimálne 3 dni dopredu. Záprahy tiež premávajú aj na trase Zbojská - Chlipavice. Tu Vás čaká aj tradičné občerstvenie.

Cestovný poriadok Zbojníckej strely: premáva od 10:00 hod vo viacerých intervaloch, ktoré trvajú cca 1 h 30 min., sa môžu počas dňa meniť podľa počtu a záujmu cestujúcich. Minimálny počet cestujúcich je 5 osôb. Cena jazdy na trase Zbojnícky dvor Zbojská - Gazdovský dvor Chlipavice a späť je 2 € / osoba pre dospelých a 1 €/ osoba pre deti. Lístky na Zbojnícku strelu si môžete zakúpiť v Infocentre sedlo Zbojská.

Reštaurácia Salaš Zbojská

Nájdete tu príjemné prostredie pri chutných tradičných jedlách a špecialitách z baraniny, ktoré Vám spestrí obsluha v krojoch, miestna ľudová hudba a milé zvieratká.

Na zbojníckom dvore organizujeme kultúrne podujatia, oslavy, firemné stretnutia a detské prázdninové tábory.

Netradičné ubytovanie na skutočnom salaši

Zbojnícky dvor ponúka netradičné ubytovanie na skutočnom salaši v sedle Zbojská, či v sedle Chlípavice, kde budete usínať a prebúdzať sa s bečiacimi ovečkami, erdžaním koní a brechotom salašníckych psov.

Môžete sa zúčastniť, spoločne s bačom a valachmi, pri starostlivosti o ovečky a iné zvieratá, alebo pri výrobe syra a oštiepkov.

Pre okoloidúcich turistov či "hrebeňovkárov" dávame do pozornosti (zvyčajne v prípade naplnenia ubytovacej kapacity izieb a chatky), možnosť prenocovania vo vlastnom spacom vaku v jednoduchej turistickej nocľahárni (bačovská izba v niekdajšom ovčíne) na matracoch, prípadne tiež na sene.

Teambuilding

Príďte si vyskúšať tradičné salašnícke remeslo, dojenie oviec, ťahanie syrových nití, stáčanie pareníc, výrobu oštiepkov alebo odváranie žinčice. Taktiež môžete navštíviť zbojnícku pivnicu, kde pre Vás máme pripravené zbojnícke poklady (vyzretá slaninka, šoudra, syr). Pílenie dreva, pľaskanie kurpákom, mangaličia dráha (súťaže) a najlepší guľáš majster. Po dobre vykonanej práci sa vyhrejete v zbojníckych kúpeľoch v Čertovej jaskyni a po večeroch na Vás čaká tancovačka v ľudových krojoch s výukou tanca.

Ale beda tomu kto si nedá pozor na zbojníkov či zbojníčky družiny kapitána Jakuba Surovca.

Dobrá rada: "Chlapi pudeláre plné majte, inak sa zbojníčkam v maliništi odovzdajte. A vy ženy dolu podprsenky dajte, pás súdnosti zachovajte"

A tých najstatočnejších z Vás okrstíme za zbojníkov...

Pre firmy je k dispozícii prezentačná miestnosť s potrebným vybavením.

Salaš Zbojská – Putovanie Zbojníckou magistrálou na koňoch huculoch

Spoznajte krásy národného parku viac dňovým či len hodinovým putovaním na koni hucuľ. Vhodné pre neskúsených jazdcov aj úplných nováčikov. Nás vyškolený sprievodca Vás priučí tak jazde ako aj vhodnému správaniu v spoločnosti koní. Záleži len na Vás aké dlhé a náročné putovanie si zvolíte. Pri trojhodinovom a viac dňovom putovaní je nocľah a strava zabezpečená v prestupných staniciach na Gazdovskom dvore, v sedle Chlipavica, v sedle Burda a na Prednej hore.

Pre rodiny s detmi máme pripravený konský záprah, ktorým sa môžete vybrať na dobrodružnú jazdu planinou.

Ak máte záujem o netradičné putovanie v sedle hucula kontaktujte nás na e-mailových adresách: info@zbojska.sk prípadne na tel. č. na sprievodcu: +421 911 018 810

Kontaktujte nás min. 1 - 2 týždne pred termínom putovania. Zvážte svoje jazdecké schopnosti a po dohode s Vami vytvoríme ideálnu trasu.

Trasa putovania môže trvať jeden deň s nocľahom, až viacdňové putovanie s viacerými druhmi ubytovania.

Vybavenie: športová obuv a oblečenie, spací vak (letný), pršiplášť, osobné doklady, karta poistenca.

Otváracie hodiny:
Salaš Zbojská je otvorený denne od 10:00 do 21:00 hod.
Kuchyňa je v prevádzke len do 20:30 hod.

SALAŠ ZBOJSKÁ / Zbojská, s. r. o.
Hlavná 62
976 56 Pohronská Polhora
Slovenská republika
+421 911 355 000, +421 903 427 287
info@zbojska.sk
www.zbojska.sk
48°44'40.812"N 19°51'12.744"E

Ajax farma

Niet snáď krajšieho zblíženia s prírodou ako jazda na koňoch a poníkoch.

Ajax farma je naozaj úžasné z konského chrbta pozorovať rajský vplyv okolitej prírody Nízkych Tatier, bylinkami presiaknutý prírodný ozón, cítiť vánok vo vlasoch a popritom si dopriať aktívny relax.

Presne takto totiž pôsobí na človeka súčasnej doby, ktorý začína pociťovať nedostatok zdraviu prospešných faktorov, návšteva tunajšej Ajax farmy Hotela Partizán ****, kde dospelý nájde jazdecké kone a dieťa obľúbených poníkov.

Vo vzťahu človeka a koňa nikdy nešlo len o úžitkovosť, kôň mal pre človeka nesporne vždy aj emočný význam a náš obdiv k nim je hlboko zakorenený, možno už od doby, keď sa kone chovali v posvätných hájoch a z ich správania sa veštila budúcnosť.

Dnes ale kôň a človek symbolizujú súlad, krásu životný štýl a znamenajú zdravie.

AJAX FARMA
Tále
977 65 Tále
Slovenská republika
+421 48 617 00 31, +421 48 617 00 32
partizan@patizan.sk
partizan.sk
48°50'45.482"N 19°36'59.522"E

Marekov dvor

Marekov Dvor je rodinné gazdovstvo, ktoré sa nachádza v lokalite Vrchy, okres Brezno.

Vrchy, to sú tri obce: Sihla, Lom nad Rimavicou a Drábsko.

Všetky ležia v nadmorskej výške okolo 1000 m. n. m. Gazdovstvo patrí pod obec Drábsko, časť Sedmák.

Marekovci, sú 6-členná rodina. Chovájú viac druhov hospodárskych zvierat a starajú sa o pôdu v bezprostredne blízkom okolí. Na ich gazdovstve nájdete: kone /jazdecké služby/, kravy /produkcia mlieka a syrov/ a drobné zvieratá: hydina, králiky, kozy, mačky, psy.

Hlavný produkt je pobyt na gazdovstve.

Hostia majú možnosť stať sa súčasťou života na vidieku, jazdiť na koňoch, pracovať, fotiť a filmovať alebo využívať zariadenia ako "základný tábor" na výlety do okolia (či už peši, na bicykloch, koňoch, prípadne autom).

Sezóna vzhľadom na klimatické podmienky trvá hlavne od mája do októbra. Je možné Marekov Dvor navštíviť i v ostatných mesiacoch, to však po vzájomnej dohode.

Služby poskytujú aj hosťom, ktorí nie sú ubytovaní priamo na gazdovstve. Jazdenie, ochutnávka syrov, exkurzie po gazdovstve, posedenie v prírode s obsluhou domácich.

MAREKOV DVOR
976 53 Drábsko 112
Slovenská republika
+421 903 829 667
info@marekovdvor.sk
marekovdvor.sk
48°39'4.036"N 19°39'19.260"

Eurosalaš Michalová

Euro salaš Michalová ponúka individuálnu prehliadku farmy s domácimi zvieratkami a koníkmi, možnosť kŕmenia chlebom a ďatelinou.

Nádherný výhľad na Nízke Tatry a Muránsku planinu. Oddych na lehátkach, prechádzky pokosenými lúkami, zbieranie lesných plodov, hojdačky, preliezky, lopty.

Veľmi chutné jedlá z vlastných produktov farmy, možnosť opekačky na pripravených ohniskách ako aj možnosť zakúpenia ovčích syrov a syrových produktov.

EURO SALAŠ MICHALOVÁ
Michalová
977 01 Brezno
Slovenská Republika
+421 903 610 126
info@eurosalas.sk
eurosalas.sk
48°45'34.735"N, 19°46'42.551"E

Jazdecká turistika

Huculská magistrála
Slovenský Hucul Klub - Lom nad Rimavicou

Doslovný preklad slova hucul z rumunského jazyka je "zbojník". S históriou tohto koňa - zbojníka a putovania na huculských koňoch súvisí aj projekt Huculskej Magistrály. Pomocou projektu by chceli postupne návštevníkom autenticky "v sedle hucula" predstaviť súčastnosť aj minulosť hucula, ako aj samotného zbojníctva v regióne Muránskej planiny.

Huculská magistrála povedie vrchmi a dolinami Slovenského rudohoria zo Sihly cez Čierny Balog a horskú osadu Krátke, až do sedla Zbojská.

Huculský kôň, kedysi používaný ako nosič, dnes hľadá nové uplatnenie. Jednou z možností je turistické jazdenie. Pre tieto účely je hucul zvlášť vhodný. Predurčuje ho k tomu jeho kľudná povaha a neľakavosť v neznámom teréne. Jeho pevné chody a rozvážnosť pohybu sú zárukou zdolania aj ťažších terénov s jazdcom začiatočníkom. Čakajú vás nezabudnuteľné zážitky. Prekrásne horské vychádzky Vás príjemne naladia a pomôžu zrelaxovať od každodenných starostí.

Slovenský Hucul Klub ponúka: vychádzky do prírody, jazdenie na jazdiarni, 10h jazdecký výcvik, putovanie na koni, týždenné letné detské jazdecké kurzy, konský hotel, vodenie detí, školské výlety, firemné akcie, horsemanship semináre, poradenstvo o chove hucula, zbojnícka škola (vrhanie nožom, streľba z luku)

Cenník jazdeckých služieb nájdete na www.hucul.sk

SLOVENSKÝ HUCUL KLUB
Lom nad Rimavicou 4
976 53 Lom nad Rimavicou
Slovenská republika
+421 48 6180 100, +421 903 404 232
hucul@hucul.sk
www.hucul.sk
48°38'37.083"N 19°38'50.371"E

agro1

menej

Za históriou
Horehronia

História, matka súčasnosti a stará mama budúcnosti. Nepoznať históriu znamená nepoznať seba... Akokoľvek opíšeme našu minulosť, vždy je lepšie ju jeden krát vidieť, ako sto krát počuť. Spoznajte našu históriu: pradávnu, dávnu aj nedávnu.

viac
menej

Históriou Horehronia prechádzali kráľovské rody a armády, po ktorých nám ostali Hrady Ľupča a Muráň. Svedectvo dávnej minulosti skrývajú múzeá. Horehronské múzeum v Brezne, Múzeum železnice v Čiernom Balogu a v Tisovci, Hutnícke múzeum v Podbrezovej, Múzeum zvoncov na Šumiaci a Múzeum drevených miniatúr v Pohorelej. Tú menej dávnu, ale zaujímavú športovú a technickú minulosť nielen Horehronia odkryje Múzeum lyží v Podkoniciach, či Múzeum Von Roll na južnom svahu Chopku.

Hrad Lupča: Národná kultúrna pamiatka Hrad Ľupča stojí nad obcou Slovenská Ľupča od 13. storočia na návrší posledného výbežku Nízkych Tatier. V areáli hradu sa nachádza aj 62 metrov hlboká studňa, z ktorej dna vedie tunel vyúsťujúci neďaleko hradu. Od roku 2002 má hrad nového majiteľa, Železiarne Podbrezová, a.s., ktorý začal s jeho rozsiahlou rekonštrukciou. Po prvotnej rekonštrukcii tzv. horného hradu bola vykonaná úplná obnova najmladšej časti hradu, Gizelinho domu, ktorý sa využíva na reprezentačné účely a spoločenské podujatia. Dominantou je sála, pomenovaná, podobne ako celá stavba, po dcére cisárovnej Sisi a cisára Františka Jozefa I., Gizele. Medzi zaujímavosti v blízkosti hradu patrí Lupčiansky skalný hríb (+48.77, +19.26162), či národná prírodná rezervácia Príboj (+48.74777, +19.23262). Hrad je sprístupnený firemným akciám a pre návštevníkov denne, okrem pondelka.

Hrad Muráň: Zrúcanina hradu Muráň sa vypína na južnom okraji Muránskej planiny v oblasti Slovenského Rudohoria nad obcou Muráň. Nachádza sa na brale Cigánka a patrí medzi najvyššie položené hrady na Slovensku. Vďaka svojim pestrým dejinám patrí k najznámejším hradom na Gemeri z 13. storočia. V súčasnosti z neho ostali ruiny, ale s najkrajším výhľadom na celú Muránsku planinu. Vedie k nemu niekoľko turistických trás, kde natrafíte na otvorený chránený chov koní, či Vešeléniho jaskyňu. Na konci Vás čaká zaslúžený oddych s občerstvením v chate Muráň.

Kráľovské mesto Brezno: Brezno je historické mesto, ktorého najstaršia písomná zmienka pochádza z roku 1265. Mesto svojím návštevníkom ponúka prehliadku historického jadra mesta, v ktorom sa nachádza množstvo významných kultúrnych pamiatok a pamätihodností. Obdĺžnikové námestie, svojím tvarom a rozlohou patrí k ojedinelým na Slovensku. Novinkou mesta je prehliadka Zvonice - mestskej strážnej veže, v ktorej je doposiaľ zachovaná pôvodná zvonová technológia, ako aj zvonárov byt.

Múzeum lanovky Von Roll: Na južnej strane Chopku nájdete priestory historickej lanovky! Bežnému návštevníkovi neviditeľný, no pamätníkom lanoviek vzácny poklad rozpráva príbeh o začiatkoch cestovného ruchu v Nízkych Tatrách. Dobovú lanovku s nástupnou stanicou z roku 1954-1957 si návštevníci južnej strany Chopku môžu pozrieť v lokalite Kosodrevina.

Čiernohronská železnica premáva od roku 1909. Od pôvodného účelu prepravy dreva prešla rokmi do súčasnej podoby romantického vláčika s neodmysliteľnou parnou lokomotívou. Historická železnička ponúka vozenie malebnou dolinou priamo do Lesníckeho skanzenu pravidelne v letnej sezóne a v podobe mimoriadnych jázd počas celého roka alebo ako obľúbená alternatíva pre firemné akcie.

Ozubnicová železnica Tisovec - Zbojská: V Európe unikátna ozubnicová železnica premáva priamo pri Salaši Zbojská. Počas letných mesiacov premáva pôvodná historická parná lokomotíva po trati vybudovanej v rokoch 1893 – 1896. Tento technický skvost očarí nielen deti! Jazda mostmi vo výške až 36 metrov, 786 metrov dlhým tunelom a samozrejme stúpaním – prevýšením až 314 metrov zanechá krásnu spomienku v každej duši.

Lesnícky skanzen, Čierny Balog: Prírodné múzeum približuje hodnoty lesa a význam práce lesníkov. Na náučnom chodníku „ Lesného času“ dlhom 3,3 km, sa na 75 zastávkach zoznámite s hospodárením v lese, lesnou históriou, technikou, náradím, spoznáte obyvateľov lesa i umelecké diela, ktoré les vytvoril.

Múzeum Čiernohronskej železnice, Čierny Balog: Z pôvodne lesnej železničky sa zrekonštruoval 12 km úsek z Čierneho Balogu do Hronca a do Vydrovskej doliny. Na stanici v Čiernom Balogu sa nachádza múzeum histórie tejto železničky.

Horehronské múzeum, Brezno: Stála narodopisná, historická a literárna expozícia. Námestie gen. M. R. Štefánika č. 55/47, Brezno.

Múzeum zvoncov, Šumiac: Unikátna zbierka zvoncov je vystavená v rodinnej drevenici Mikuláša Gigaca v Šumiaci a obsahuje viac ako 2000 kusov zvoncov a ľudové hudobné nástroje náradie. V blízkosti múzea sa nachádza svetový unikát "Telgártska slučka" na železničnej trati Červená Skala-Margecany. Trať je unikátnym technickým riešením prekonania veľkého prevýšenia (výškový rozdiel 172 m) na pomerne krátkom 12 km úseku v zložitom teréne.

Železná cesta údolím obce Hronec - Hutnícke múzeum Železiarne Podbrezová: Železiarsku slávu a tradície Hronca pripomína 1. liatinový most v Uhorsku a mnohé ďalšie liatinové prvky v obci. Sprístupnené sú i pozostatky vysokej pece na Troch vodách v Osrblí. Oceľové srdce Horehronia Podbrezová ponúka návštevníkom Hutnícke múzeum v areáli Železiarní Podbrezová.

Slovenské lyžiarske múzeum a skanzen lanoviek, Podkonice: Jedno z troch svetových múzeí a prvé na Slovensku s lyžiarskou históriou posledných 130 rokov.

historia1

menej

Parné vlaky

Nostalgia pískajúcej pary, dymovej clony za lokomotívou s nádychom histórie na drevených laviciach vagónov rozbúši srdcia nielen najmenších. Dva parné vlaky na dvoch odlišných koľajniciach v jednom regióne, aj to je Horehronie.

viac
menej

Čiernohronská železnička

Čiernohronská železnička bola v prvej polovici 20. storočia svojou dĺžkou 132 km najdlhšou zo všetkých 40 lesných železníc na Slovensku. Slúžila na prepravu dreva z hlbokých dolín do drevoskladov. Využívali ju tiež robotníci na osobnú prepravu, až do roku 1982, kedy hrozil jej zánik.

V súčasnosti je v prevádzke 17 km trate na úseku Chvatimech – Čierny Balog – Vydrovská dolina. Nezabudnuteľné dojmy z jazdy parnou lokomotívou a krásnej čiernohronskej prírody umocňujú návštevníkom letné turistické vozne.

Premáva v čase letnej turistickej sezóny (od 1. 5. do 15. 9.) denne. Mimo sezóny na objednávku kedykoľvek. Okrem pravidelných vlakov je počas celého roku možné vypraviť mimoriadne vlaky. Skupiny nad 15 osôb je potrebné objednať vopred. Informácie žiadajte v kancelárii ČHŽ na tel. čísle +421 48 6191 500, na e-mailovej adrese jazda.vlakom.chz@isternet.sk, www.chz.sk

História

V roku 1898 nariadilo ministerstvo poľnohospodárstva v Budapešti riaditeľovi štátnych lesov v Banskej Bystrici vypracovať ekonomické zdôvodnenie výstavby lesnej železnice v údolí Čierneho Hrona. Návrh s príslušným ekonomickým zdôvodnením bol predložený v roku 1901 a ešte v tom istom roku sa začalo s trasovaním. Stavba hlavného úseku z Hronca na Čierny Blh (tak sa vtedy nazýval Čierny Balog), dlhého 10,4 km, začala v roku 1908. 8. Januára 1909 bola vykonaná úradná komisionálna dopravno – právna pochôdzka a ešte v tom istom roku sa začalo s pravidelnou prevádzkou. Ďalšie vetvy ČHŽ sa stavali postupne aj za pomoci vojnových zajatcov z prvej svetovej vojny a viedli do väčšiny dolín povodia Čierneho Hrona. Ich celková dĺžka dosiahla 131,98 km a vyšplhali sa až k tajomnému Dobročskému pralesu pod mohutným Klenovským Veprom.

Ozubnicová trať Tisovec - Zbojská

Výlety historickým parným vlakom, európskym unikátom, na ozubnicovej trati s rozchodom 1435 mm.

Ozubnicová železničná trať Tisovec - Pohronská Polhora vznikla v roku 1896, najmä pre potreby rozvíjajúceho sa hutníckeho priemyslu. Keďže jej pôvodné ozubnicové zariadenie šťastne prežilo obdobie útlmu výroby železa v druhej polovici 20. storočia, mohla sa železnica stať v roku 2008 kultúrnou pamiatkou. Na základe jedinečnej akvizície ozubnicového parného rušňa zo zrušenej rumunskej ozubnicovej železnice sa táto slovenská železničná trať stala jediným miestom v Európe, na ktorom si je možné v plnosti vychutnať dávno zabudnutý zážitok jazdy ozubnicovým parným vlakom na železnici normálneho rozchodu.

Cenník ako aj ďalšie informácie nájdete na www.zubacka.sk

pv1
pv2
pv3
pv4

menej

Región Horehronie


Horehronie – kraj lemovaný hradbami Nízkych Tatier a Slovenského rudohoria, kolíska rieky Hron, miesto, kde život z raja vyviera, miesto, kde raj život vracia.

Dolinami vinúce sa číre potoky, lesy celý rok plné života, prekrásne scenérie pohorí, ale aj nekonečných lúk a pasienkov. To je len kúsok toho čo Horehronie ponúka, len kúsok jeho srdca.

A čo viac v sebe ešte skrýva Horehronie?

Moderné lyžiarske strediská, wellness centrá, kúpele, históriu na Čiernohronskej železničke, ale aj na hradoch, unikátny folklór a neopakovateľné gastronomické zážitky v kolibách a salašoch. Horehronie žije celý rok! Aj keď príroda v zime spí, lyžiarske svahy žijú svojim bielym životom a bežecké trate ponúkajú neopakovateľné scenérie. Relax po športe alebo po pracovnom strese nájdete vo wellness centrách. Voľný čas môžte využiť potulkami po Horehroní, objavovaním histórie na hrade, či v starom kráľovskom meste Brezne, na Čiernohronskej železničke, alebo na výpravách za tradičnou kuchyňou.

Na Horehroní je aj v zime teplo... pri športe aj vo wellnesse!

História

Historia magistra vitae. (História je učiteľkou života, Marcus Tullius Cicero)


viac
menej

Pri riešení problematiky najstaršieho osídlenia regiónu horného Pohronia sme sa až donedávna mohli oprieť iba o viac-menej náhodne získané archeologické nálezy, z ktorých veľká časť v minulosti skončila v maďarských múzeách a v súkromných zbierkach a len niekoľko z nich zostalo na Slovensku. Členitý horský terén a veľké výškové rozdiely neboli vhodné na zakladanie pravekých sídlisk, nakoľko hlavným odvetvím bolo poľnohospodárstvo a chov dobytka. Proces osídľovania tohto priestoru nebol taký intenzívny ako v nižšie položených oblastiach Slovenska. Tvorili ho súvislé lesné komplexy. Osídľovanie horného Pohronia a Horehronského Podolia prebiehalo proti toku rieky Hron, potoka Muráň a ich prítokov smerom od severovýchodu zo Spiša.

Na základe doterajších poznatkov môžeme usudzovať, že údolím horného toku Hrona v mladšej dobe Kamennej prechádzala komunikácia.

Horské oblasti horného Pohronia a Horehronia mohol intenzívnejšie osídliť ľud lužickej kultúry v mladšej a neskoršej dobe bronzovej (2500-700 r. pre Kristom), ktorého hlavým zameraním bolo poľnohospodárstvo, najmä chov dobytka. Ľud v dobe bronzovej odhalil tajomstvo metalurgie, čo malo vplyv na jeho ďalší vývoj. Vyrábal bronzové nástroje a šperky z bronzu, obrábal pôdu a choval dobytok. Vybudoval si opevnené hradiská, čo si vyžadovalo i dobrú organizáciu a obrovské úsilie. Stredné Slovensko zohralo v dobe bronzovej významnú úlohu, pretože bolo surovinovou základňou. Zo strednej doby bronzovej poznáme archeologický materiál z Čierneho Balogu - bronzovú sekeru s lakovitým mostíkom. Brezniansky bronzový poklad bol nájdený roku 1882 v lokalite banisko. V meste zostalo z tohto nálezu torzo bronzovej šálky a dve náramnice. Ostatná časť nálezu sa dostala do Maďarského národného múze v Budapešti. O existencii obchodnej cesty údolím Hrona svedčí nález mince veľkobystereckého typu z Pohorelej, ktorý pochádza z laténskej doby.

Posledným predhistorickým obdobím bola doba hradištná, ktorá sa nazýva aj slovanskou dobou. Oblasť horehronského Podolia nebola pravdepodobne hustejšie osídlená do konca 13. storočia.

Územie Zvolenskej veľžupy bolo včlenené do ranofeudálneho Uhorska pravdepodobne až v druhej polovici 11.stor. Veľká časť horného Pohronia a Horehronia pokrýval Zvolenský les, ktorý bol do konca 15.storočia panovníckou oborou. Bol obľúbeným miestom poľovačiek uhorských kráľov a šľachty.

Na základe písomných dokumentov sa osídlenie v prvej polovici 13. stor. koncentrovalo predovšetkým do doliny rieky Rimava. Na území Horehronia a Pohronia je veľmi málo pramenných dokladov. Najstarší písomný doklad o tomto území je z roku 1250 a vzťahuje sa na Slovenskú Ľupču. Historický vývoj gemerského Horehronia bol od 13. stor. spojený s panstvom a hradom Muráň. Rozprestieral sa v údolí Muránskeho potoka, v časti Spiša a v hornom údolí Hrona až po hranice s Breznom. Muránsky hrad bol vystavaný pred rokom 1271 a ako kráľovský hrad strážil priestor kráľovského poľovného revíru patriaci Zvolenskému domíniu. V druhej polovici 13. storočia bolo územie slabo osídlené i zo západnej strany gemerského Horehronia. Okrem územia Brezna sa roku 1274 spomínajú aj lesy Bacúcha.

V roku 1517 viedli Dóciovci spory o tieto lesy. Chceli dokázať svoje vlastnícke práva na Brezno. Hájenské komplexy prestali mať v 15. storočí význam a prestali byť prekážkou na trvalé osídlenie.

Severnú časť Gemerskej stolice zasiahla v 15. storočí valaská kolonizácia. V roku 1505 boli valasi osadení i zo západnej strany Horehronia , na Lupčianskom panstve v obci Valaská. K trvalému osídleniu obcí Polomka a Telgárt valaským obyvateľstvom prispeli aj majitelia panstva a hradu Muráň.

V druhej polovici 16. storočia sa postupne v tejto oblasti zvyšoval počet obyvateľstva. V 70-tich rokoch 16. storočia si turci robili nárok na celé Gemerské Horehronie až po mesto Brezno.

V 17. storočí obyvatelia regiónu prechádzajú z chovu oviec a kôz na chov hovädzieho dobytka a koní. Obmedzenie zapríčinila ochrana lesných komplexov a rozvoj drevárstva. Svedčí o tom aj počet miestnych píl. Banskobystrická komora spotrebovala na potreby baníctva a hutníctva skoro celú produkciu drevárskeho priemyslu Gemerského Horehronia.

Obdobie 16. – 18. storočia prinieslo podstatné zmeny v hospodárskom živote mesta. Súviseli so snahou štátu získať prevahu v banskom podnikaní, postupnom vytláčaní súkromných ťažiarov a s rozvojom hutníckeho priemyslu. Výskyt železných rúd v chotári, dostatok druhotných vstupných surovín, akými boli drevo a vodné zdroje, priniesli novú pracovnú orientáciu. Chotár Brezna, v ňom osady okolo Beňuša a na Čiernom Hrone (dnes časti obce Čierny Balog) sa stali jednou zo surovinových zásobární dreva pre banskobystrickú banskú komoru. Nové pracovné príležitosti v týchto lokalitách prilákali ďalších osadníkov – drevorubačov a uhliarov zo Štajerska a Soľnohradska. Z hospodárskych zmien Brezno profitovalo. Udeľovaním rôznych privilégií si štát zabezpečoval možnosť ťažiť drevo v chotári mesta. Nebolo tomu inak ani v roku 1650, kedy panovník Ferdinand III. povýšil mesto na kráľovské.

Ukončenie dlhotrvajúcich sporov a vojnových konfliktov v monarchii v 18. storočí obnovilo hospodársku aktivitu miest. V Breznianskom banskom regióne zaznamenávame čiastočnú renesanciu ťažby zlatých rúd najmä v Jarabej a Mýte pod Ďumbierom. Pre nedostatočnú efektívnosť však postupne banská výroba zaniká a perspektívou do nasledujúcich storočí ostáva remeselnícka výroba organizovaná v cechových združeniach (začiatkom 18. storočia, keď malo mesto asi 750 dospelých obyvateľov, pôsobilo v Brezne štrnásť cechových združení). Remeselníci uprednostňovali menšie sídla, kde mali možnosť získať okrem miesta v cechu aj pôdu. Táto remeselnícko - roľnícka orientácia a absencia väčšieho kapitálu mala za následok zmenu v charaktere mesta aj v nasledujúcich dvoch storočiach. Poľnohospodárstvo a remeslo sa stáva základným zdrojom obživy a príjmov obyvateľov. Samostatné železorudné banské a hutnícke drobné prevádzky vo vlastníctve mesta alebo podnikateľov zväčša neprekročili rámec miestneho významu a neobstáli v konkurencii s erárnymi zariadeniami. Väčší význam nadobudlo ťažiarstvo na Troch Vodách a železiareň v Bujakove, ktorá jeho produkciu spracovávala.

Pracovné príležitosti poskytovali okolité hutnícke prevádzky erárneho železiarenského komplexu v Bystrej, Michalovej a Pohronskej Polhore. Z neželezných prevádzok v druhej polovici 19. storočia pôsobila v meste továreň podnikateľa Tibelyho na výrobu skladacích metrov a česákov. Popri kovoremeslách sa obyvatelia venovali spracovaniu kože a výrobe kožiarskeho tovaru. Obdobne to bolo aj so spracovaním živočíšnych produktov – najmä bryndze, ktorá bola známa po celom Uhorsku. Surovinové zdroje okolitých lesov sa zhodnotili v podobe stavebných materiálov, úžitkových predmetov a palivového dreva.

1. sv. vojna

Život na Horehroní ovplyvnila aj prvá svetová vojna. Už za krátky čas jej trvania sa začal objavovať nedostatok základných životných potrieb, najmä šatstva a potravín. Zhoršovali sa sociálne pomery, klesli osevné plochy niektorých poľnohospodárskych plodín, čo následne spôsobilo rast cien základných potravín. V rokoch 1914 – 1918 museli do rakúsko-maďarskej armády narukovať vojaci, z ktorých mnohí v bojoch padli.

Ľud Horehronského podolia bol až do prevratu roku 1918 k národnému povedomiu ľahostajný. Len niektorí jednotlivci, najmä učitelia a občania, ktorí sa v tomto období vrátili z Ameriky, si uvedomovali slovenské cítenie. Až po prevrate sa obyvatelia obcí začali zaujímať o národné veci. Začiatkom decembra 1918 sa v Brezne uskutočnila manifestácia za účasti obyvateľov celého Horehronia, kde prijali rezolútnu podporu vzniku Česko-Slovenskej republiky. Začiatkom roku 1919 bolo celé Horehronie prevzaté pod správu nového štátu.

Po vzniku novej republiky sa na Slovensku sformovalo silné radikálne hnutie, ktoré bolo reakciou na biedu počas prvej svetovej vojny. Prejavilo sa aj na Horehroní, a to rabovačkami bývalých vojakov, ktorí sa vrátili po vojne domov. Do novovzniknutej Československej republiky v roku 1918 vstupovalo Brezno s novými perspektívami, sídlili tu úrady štátnej administratívy, od roku 1953 sa stalo okresným mestom. Koncom tridsiatych rokov žilo v meste približne 5500 obyvateľov. Svojím ekonomicko - sociálnym zložením obyvateľstva patrilo k agrárnym a maloživnostníckym mestám s početnou skupinou kovorobotníctva, pracujúcou v okolitých železiarskych prevádzkach v Hronci, Piesku a Podbrezovej a skupinou obyvateľstva, ktorá sa orientovala na prácu v drevospracujúcom priemysle. Od roku 1938 tu pôsobil 101. delostrelecký pluk a mesto bolo sídlom okresného vojenského veliteľstva.

2. sv. vojna

Počas SNP sa Brezno stalo významným strediskom protifašistických bojom na Horehroní. Už v marci 1944 sa utvoril prvý RNV, v máji druhý (jeden bol založený komunistami, druhý z občianskych zložiek). Oba výbory si za cieľ vytýčili poskytovať všestrannú pomoc partizánom, ktorí boli vysadení v okolitých horách ešte pred SNP. V priebehu augusta vojaci z posádky v Brezne na príkaz ľudáckej vlády podnikali výpravy na partizánov v okolitých horách (bezúspešné, lebo partizáni boli vždy vopred o akcii informovaní). 30.8.1944 členovia dvoch NV vytvorili spoločný RNV a prevzali politickú moc v meste. Počas SNP bolo v Brezne veliteľstvo 2.taktickej skupiny povstaleckej armády. V kasárni sa precvičovali záložníci, ktorými sa dopĺňali jednotky 2.taktickej skupiny. V dňoch 6.-15.9.1944 zhadzovali sovietske liedadlá na letisko pri Rohoznej (na Krtičnej) zbrane a strelivo pre partizánov a povstaleckých vojakov. Kasárne v Brezne boli dôležitým vyzbrojovacím strediskom, preto boli aj bombardované fašistickou armádou. V Brezne bola poľná nemocnica. 25.10.1944 mesto obsadili Nemci. Nemeckí fašisti v decembri 1944 zavraždili na Krtičnej 31 osôb (22 mužov, 8 žien, jedno dieťa) a troch partizánov v meste. V zimných mesiacoch vyvíjali partizáni v okolí Brezna intenzívnu činnosť, vyhadzovali železničné mosty, poškodzovali trať a tak znemožňovali prepravu nepriateľských vojakov. Dňa 20.12.1944 bolo mesto bombardované rumunskými lietadlami. Ilegálne vedenie komunistickej strany spolupracovalo s oddielmi 2.československej paradesantnej brigády. Po dlhšie trvajúcich bojoch, ktorých sa zúčastnilo vojsko 2.ukrajinského frontu, partizánsky zväzok Chruščov, rumunské jednotky a československá partizánska brigáda, bolo mesto oslobodené 31.1.1945. Počas týchto bojov padlo v katastri obce mnoho rumunských vojakov. Severne od Brezna sa 13.2.1945 spojil Hlavný štáb partizánskeho hnutia so sovietskou armádou. Mesto bolo vyznamenané Radom Červenej hviezdy.

Po roku 1945 došlo k veľkému rozvoju mesta, v rokoch 1959-60 bolo zriadené Horehronské múzeum.

K zmene charakteru mesta došlo až po druhej svetovej vojne v súvislosti s rozvojom strojárenskej výroby v regióne. Pracovné príležitosti poskytovala Mostáreň Brezno zameraná na produkciu stavebných žeriavov a konštrukcií. Na takmer polstoročie sa stalo Brezno priemyselným centrom Horehronia. Migrácia z okolitých dedín do mesta priniesla prudký nárast obyvateľstva, ktorého počet dosiahol štvornásobok počtu spred druhej svetovej vojny. Do roku 1960 malo mesto Brezno štatút okresného mesta, ktorý sa mu opäť prinavrátil až v roku 1996.

historia1
historia2
historia3
historia4
historia5
historia6
historia7
historia8
historia9
historia10
historia11
historia12
historia13
historia14
historia15
historia16
historia17
historia18
historia19
historia20
historia21
historia22

menej

Súčasnosť

Horehronie, raj v Tatrách! Krásne dlhé doliny, úžasné scenérie, čisté ovzdušie, kraj, kde si oddýchnete!

viac
menej

Horná časť regiónu Horehronie – územie okresu Brezno – leží v strede Slovenska, v Banskobystrickom kraji. Rozprestiera sa na rozlohe 1 265 km, na východe začína pri obci Telgárt pod sedlom Besník, západná hranica okresu je za obcami Nemecká a Ráztoka. Tvorí ho 30 obcí so 66 tisíc obyvateľmi, hospodárskym a administratívnym centrom je mesto Brezno. Jeho najväčšiu časť tvorí Horehronské podolie, zo severu lemované mohutnou hradbou Nízkych Tatier a z juhu rozložitými chrbtami Slovenského Rudohoria. Horehronské podolie je korytovitá kotlina patriaca k najvyššie položeným na Slovensku; siaha od 390 do 1 000 m n .m., dno podolia dosahuje najvyššiu nadmorskú výšku zo všetkých kotlín Slovenska v sedle Besník pri Telgárte – 1 000 metrov. Najvyššie položeným miestom územia je vrchol Ďumbiera vo výške 2 043 m n .m.; najnižší bod je na hladine rieky Hron, ktorá preteká celým podolím od prameňa pod Kráľovou hoľou po nádhernom meandrovom úseku v smere východ – západ.

V regióne prevažuje chladná až mierne chladná kotlinová klíma. Studená je hlavne zima, čo vytvára vhodné podmienky na zimné športy. Členitý horský terén Horehronia – svahy Nízkych Tatier a Slovenského Rudohoria - ponúka neobmedzené možnosti aj na turistiku a cykloturistiku. Po celý rok môže Horehronie ponúknuť svojim návštevníkom prírodné atraktivity - horstvá, rokliny, krasové útvary, vodopády.

Okrem prírodných krás sa na tomto území vyskytujú lesy bohaté na rozmanitú zver, vtáctvo i kvetenu. V regióne Horehronie sa nachádza 28 poľovných revírov, ktoré majú celkovú výmeru 117 000 hektárov. Tu každý rok prezimuje množstvo jelenej a srnčej zveri i diviakov. Zo vzácnej zveri sa vyskytujú medvede, rysy, hlucháne, jazvece aj kamzíky. Členitý terén Horehronia sa vyznačuje množstvom prameňov, potokov a riečok, ústiacich nakoniec do rieky Hron - významného slovenského povodia. Na mnohých miestach sa nachádzajú minerálne pramene. Vo vodách žije veľa druhov rýb.

Na ochranu prírodných atraktivít Horehronia - flóry i fauny - boli zriadené Národné parky Nízke Tatry a Muránska planina, do územia zasahuje aj Národný park Slovenský raj a Chránená krajinná oblasť Poľana.

menej

Budúcnosť

Najlepší spôsob, ako predpovedať budúcnosť, je vytvoriť ju. (Alan Kay)

viac
menej

Klaster Horehronie začal spájať podnikateľské subjekty, mestá a obce už v roku 2011. Dnes je spolu s oblastnou organizáciou Nízke Tatry Juh, ktorej klaster je zakladateľom, funkčným „motorom“ rozvoja cestovného ruchu v regióne a realizuje okrem produktov pre návštevníkov regiónu, v podobe spoločných skipasov, skibusov, výletov a pod. Klaster koordinuje aj investičné projekty zamerané na budovanie infraštruktúry v podobe chodníkov a cyklociest, s cieľom vytvorenia modernej a pohodlnej destinácie so všetkým, čo moderný klient vyžaduje od relaxu.

menej